Smyšlienkou zviditeľnenia fujary ako pôvodného ľudového nástroja na slovenských školách sme oslovili Fond na podporu umenia projektom:
S FUJAROU DO ŠKOLY
Projekt dostal zelenú a z finančnej dotácie sme sa zaviazali podporiť žiakov prvého stupňa základných škôl v prehlbovaní znalostí v oblasti ľudových tradícií, remeselnej výroby a v neposlednom rade v zachovaní kultúrneho dedičstva v oblasti tradičnej ľudovej hudby, vyrobiť desať fujár a každá z nich si nájde svoje miesto na danej základnej škole.
- I. Základná škola v Hlohovci, ul. M.R.Štefánika
- II. Základná škola s materskou školou v Hlohovci, ul. Koperníkova
- Základná škola sv. Jozefa, ul. Pribinova
- Základná škola s materskou školou Červeník, ul Osloboditeľov
- Základná škola Leopoldov, Námestie sv. Ignáca
- Základná škola s materskou školou Rišňovce
- Základná škola s materskou školou Jaslovské Bohunice
- Základná škola s materskou školou Horné Otrokovce
Napísali o projekte
Dušan Olexa, autor projektu S fujarou do školy: „Nie je to palica so šiestimi dierkami.“
Ako ste sa vy dostali k fujarám a ich výrobe?
Presne túto otázku som čakal. To by sme tu museli sedieť do večera, keby som mal podrobne porozprávať o mojich začiatkoch. V podstate som sa k tomu dostal náhodne. Vždy som inklinoval k drevu, sám som začal s drevenými plastikami a k tomuto som sa dostal cez jedného pána, ktorý ležal v nemocnici s mojím otcom a daroval mu fujaru. To bolo asi pred 15 rokmi.
Aké boli vaše začiatky? Darilo sa vám?
Začal som ako samouk, ale viete, to máte ako s autom, každý vie, ako auto vyzerá, ako jazdí, ale ako vyzerá a funguje riadiacia jednotka, o tom už nemáte ani šajnu. Postupne začali do môjho života vstupovať ľudia, ktorí mi v tých začiatkoch pomáhali a nakoniec som sa dopracoval k tomu, že som to začal sám vyrábať. Robil som hlavne píšťalky a koncovky. Potom som sa zoznámil s pánom Šulíkom, jedným z najlepších výrobcov fujár na Slovensku, s ktorým sme doteraz priatelia a spolupracujeme. Jeho fujary skončili u takých zvučných mien, ako napr. Mel Gibson či George Bush. Postupom času som sa zameral hlavne na zdobenie fujár.
Najskôr ste sa naučili na fujare hrať a až potom ich vyrábať? Či naopak?
V živote som nepovedal, že viem hrať na fujare (smiech). Z pohľadu laika môže hra na fujare vyzerať jednoducho, keby som sa tu postavil a zahral, tak ten, kto tomu nerozumie, by to ocenil, fujarista by povedal „ježišmárija“.
Fujara je meditačný nástroj určený na improvizačnú hru, nie je to pódiový nástroj. Fujaru nedokážete počúvať pol hodinu ako violončelo. Je to nástroj samoty – preto na ňu s obľubou hrávali pastieri.
Je viac druhov fujár? Čím sa od seba odlišujú a z akého materiálu sa vyrábajú?
Odlišujú sa veľkosťou. Dierky sú vždy tri, od veľkosti fujary sa potom odvíja základná tónina nástroja. Najbežnejšie je ladenie G, taká fujara má okolo 1,7m. Základným materiálom na výrobu fujár je od nepamäti baza čierna, pretože je ľahko vŕtateľná. Ale fujara sa dá vyrobiť z akéhokoľvek dreva.
Hovorili ste, že sa venujete hlavne zdobeniu fujár. Akým spôsobom sa fujary zdobia, aká povrchová úprava sa aplikuje?
Tých spôsobov zdobenia je viac. Fujary sa napr. vypaľujú kyselinou dusičnou, ďalšou technikou je vbíjanie plechu do dreva. Vyzdobiť takouto technikou fujaru je práca na niekoľko týždňov, vybíjanie je aj cenovo najdrahšie. Sú to stovky hodín práce.
Zdobenie je v podstate tiež taká meditácia.
No ako sa to vezme. Keď vám zákazník povie, že o týždeň odlieta a potrebuje fujaru, moc veľká meditácia to nie je (smiech).
Ako sa treba o fujaru starať? Ako sa čistí?
Keďže sa jedná o dychový nástroj, zráža sa v nej voda. Nástroj treba nechať „vyvetrať“ a raz za čas ho zvnútra naolejovať, aby sa predišlo vysušeniu, ktoré by zmenilo kvalitu zvuku. Čiže raz za rok za dva ju treba preliať olejom. Životnosť fujary sa odvíja od toho, ako sa človek o ňu stará.
Aký má fujara rozsah?
Ja môžem posúdiť len fujary majstra Šulíka a tie majú rozsah dve a pol oktávy. Posledné 4 tóny sú úplne hlboké, tie sa viac-menej nehrajú. Tóny sa regulujú silou dychu a samozrejme dierkami.
Odkiaľ fujara pochádza? Jedná sa o pôvodný slovenský nástroj?
Áno, ale vždy sa všetko niekde začína. Ale ja s obľubou hovorím: „Ak nežije nikto, kto by si to pamätal, tak si to jednoducho vymyslíme.“ Fujara sa vyvinula na Slovensku pravdepodobne z gotickej trojdierkovej píšťaly.
Ako sa zrodila myšlienka na realizáciu projektu S fujarou do školy?
Myšlienka na realizáciu tohto projektu sa zrodila, keď moje dcéry chodili do školy a videl som ich učebnicu hudobnej výchovy. Bola tam zobrazená, nakreslená fujara, ktorá vôbec nezodpovedala skutočnosti – bola to palica so šiestimi dierkami, pritom fujara má dierky tri, tak som si vtedy povedal: „Je toto vôbec možné?“ Máme tu kultúrne dedičstvo, vec, ktorá je zapísaná v UNESCO ako národná kultúrna pamiatka a my ideme na to úplne z opačnej strany. Ide prezident k pápežovi, dá mu fujaru. Ide predseda vlády niekam, dá fujaru. Ale 80% detí netuší, čo to ten štátnik dostal. Tak mi napadlo, že by bolo dobré nielen rozprávať o fujare a ukazovať fotografie, ale aj dať deťom možnosť reálne si fujaru chytiť do ruky, skúsiť si na nej zahrať.
A deti to oslovilo? Skúšajú si aspoň fúknuť?
Určite. Záleží aj na tom, aká je pri odovzdávaní fujary na škole atmosféra. Snažím sa, aby bola vždy uvoľnená. Väčšinou fujaru odovzdávame cez hodinu hudobnej výchovy, deti si ju môžu vyskúšať. Ja im vždy rozdám aj píšťalky, tak pískajú. Projekt je zameraný na prvý stupeň ZŠ. Pre školy robíme menšie fujary z javorového dreva s „déčkovým“ ladením, aby deti dočiahli. Tieto fujary sú dokonca skladacie. Na odovzdávanie pozývam aj pána Šulíka, aby nám zahral, keďže on je lepší fujarista, ako ja.
Ako ste sa dozvedeli o možnosti reagovať na výzvu Fondu na podporu umenia a uchádzať sa o podporu z verejných zdrojov na váš projekt?
To vyšťúrala moja manželka. Hneď som Fond na podporu umenia kontaktoval telefonicky, veľmi príjemná pani mi vysvetlila ďalší postup. Po opakovaných telefonátoch už musela byť zo mňa nešťastná, keď počula moje meno, ale ja som chcel, aby bolo všetko „kóšer“. Čistá myšlienka si žiadala aj čistú realizáciu. Keďže už som vedel, čo chcem robiť, bolo ešte potrebné vypracovať ciele projektu. Za poskytnutú dotáciu sme sa zaviazali vyrobiť 10 nástrojov, teda fujár. Fujary sme odovzdali zatiaľ na troch školách, ešte nás sedem čaká.
Toľko základných škôl v Hlohovci nemáme. Kam ešte fujary pôjdu?
Nepamätám si to presne, výber bol viacmenej náhodný. Určite do Leopoldova, ďalej na ZUŠ v Jaslovských Bohuniciach, aj na hlohovskú ZUŠ-ku, do Rišňoviec a do ďalších obcí. Grant sme dostali na projekt 10 fujár, zmena vo výbere školy, kam fujara poputuje je akceptovaná, len musíme dodržať počet fujár. V budúcnosti by som chcel možno znovu osloviť Fond na podporu umenia a projekt rozšíriť ďalej, lebo to má zatiaľ výbornú odozvu.
Keď odovzdáte fujary na školy, aký bude ich ďalší príbeh a ich využitie? Sú tam deti, ktoré sa chcú učiť hrať?
Na ZUŠ-kách je ich ďalšie využitie jasné. Tam s hudobnými nástrojmi pracovať musia. Čo sa základných škôl týka, je potom už na každej jednotlivej škole, ako fujaru ďalej budú využívať, ale pokiaľ s tým budú chcieť ďalej niečo robiť, je dobré, že fujaru budú mať k dispozícii.
