Veľmi často sa ma ľudia pýtajú, ako som sa vlastne dostal k fujare a prečo som si vybral práve výrobu fujary ako moje životné poslanie. Možno to znie zvláštne, no skutočne je to tak ako zakaždým na túto otázku odpovedám. Ja som si fujaru nevybral, to ona si vybrala mňa. Od roku 1990, keď som vytvoril svoju prvú fujaru a vždy s úsmevom spomínam na moju nesmiernu radosť, keď vylúdila aké také tóny, uplynulo už veľa nie dní, ani mesiacov, ale rokov počas ktorých som zostal fujare verný a nakoniec som sa jej od roku 2003 začal venovať nielen ako mojej záľube, ale aj ako môjmu životnému povolaniu. Pochopiteľne, že som rokmi získaval zručnosti a skúsenosti no pri tom všetkom nemôžem nespomenúť, že som počas tých dlhých rokov spoznal mnoho výnimočných majstrov a ľudí, ktorí ma na mojej ceste sprevádzali či už radami, no neraz aj kritikou. Všetky tie úskalia v začiatkoch a občas aj nepochopenie a to všetko spojené s mojou tvrdohlavosťou isť neustále dopredu k fujarám, ktorých zvuk a vzhľad bude jednoducho excelentný ma priviedli až sem. Priviedli ma na lúku pri západoslovenskej dedinke Dolné Trhovište, kde hrám na mnou vyrobenej fujare nie z roku 1990, ale na fujare s poradovým číslom 1500, pretože tých ďalších tisíc štyristo deväťdesiat deväť užívajú ľudia po celom svete. Od významných hudobníkov, folklórnych súborov, cez svetové spoločenské a kultúrne osobnosti, až po ľudí ako som ja. Takých, ktorým jednoducho fujara učarovala.